Novinky

 

Dňa 7.12.2023 sa na Strednej zdravotníckej škole v Žiline uskutočnil Turnaj o pohár riaditeľky školy vo vybíjanej dievčat. Naše dievčatá obsadili pekné druhé miesto. Gratulujeme!

Dňa 7. 11. 2023 žiaci piateho a šiesteho ročníka vyrazili zavčasu ráno z Námestia sv. Floriána v Tepličke nad Váhom na exkurziu do mincovne v Kremnici a planetária Maximiliána Hellu v Žiari nad Hronom. Počasie nám zo začiatku veľmi neprialo, no ani to nás neodradilo od cesty plnej poznávania a zážitkov. Keď sme dorazili do krásneho  starobylého banského mesta Kremnica, naše kroky viedli do mincovne, kde žiaci ako vstupenku obdržali mincu – žetón, ktorú si odniesli domov na pamiatku. Na úvod sme si vypočuli príbeh založenia mincovne a pozreli sme si prezentáciu, z ktorej sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých informácii o výrobe mincí. Pani sprievodkyňa nám vysvetlila, že v súčasnej dobe sa v mincovni vyrábajú aj medaily, plakety, žetóny a dokonca aj odznaky a kolky. V priestoroch starej raziarne sme si pozreli staré, ale stále funkčné stroje na razbu mincí. Po zaujímavej prehliadke a nákupe drobných suvenírov sme sa rozlúčili s historickým centrom Kremnice a vydali sme sa k ďalšej zastávke našej exkurzie, do Žiaru nad Hronom. Po príchode do planetária sme si v modernej premietacej sále pozreli napínavý príbeh o najpozoruhodnejšej vesmírnej misii v histórii ľudstva -  ceste vesmírnej sonde Voyager. Po skončení dokumentu nás pani sprievodkyňa odviedla do sály s názvom UFO, kde bolo množstvo trojrozmerných modelov, na ktorých nám objasnila, ako sa strieda deň a noc, ročné obdobia, a z ktorých vrstiev sa skladá Slnko. Keď sa počasie umúdrilo, presunuli sme sa na strechu planetária, kde na nás čakal pripravený teleskop, ktorým sme pozorovali najväčšiu hviezdu našej galaxie Slnko.

Obohatení o množstvo nových vedomostí a faktov sme nastúpili do autobusu a vydali sa na cestu domov. Exkurzia sa nám veľmi páčila a už sa tešíme na ďalšiu.

Štvrtého októbra sme si v našej škole pripomenuli Svetový deň zvierat. Žiaci využili možnosť predstaviť spolužiakom a učiteľom svojich domácich miláčikov – okrídlených, plaziacich sa, s chvostom…, ktorí od vekov robia život na modrej planéte krajším.

Vďaka tomu sa z prvej ruky dozvedeli viac o starostlivosti, potrebách, starostiach a radostiach života chovateľa psíka, škrečka, papagája, zajaca, slimákov či kreviet… Majitelia zvierat, pre ktorých by bol pobyt v škole príliš náročný, spolužiakom predstavili svoje zvieratko prostredníctvom fotografie. Najmenších žiakov sprevádzali do školy  zvieratká z plyšu.

S ôsmakom Danielom zažil školský deň jeho papagáj Woody – ladniak krátkochvostý, ktorého domovom sú ďaleké Šalamúnove ostrovy a Nová Guinea. Ako prezradil Daniel, Woody obľubuje semienka slnečnice, prosa, oriešky a tiež ovocie – banány, kivi, hrozno. Pochúťkou je preň jablko a ananás, vyhýbať sa však musí avokádu, ktoré je preň toxické. Tento druh papagája dokáže prirodzene imitovať zvuky. „Môj Woody vie povedať: ahoj, kivi, Woody, káva, hop. Zatiaľ sa nenaučil žiadnu nadávku. Doma ho máme  voľne pusteného, musíme však  dávať pozor na všetky elektrické káble a ovládače od hernej konzoly PlayStation, pretože ich všetky svojím zobákom ozobal, “ uzatvára Danko.

Anička z VIII. A predstavila svojim spolužiakom slimáka afrického. Tento druh je oveľa  väčší než slimáky, ktoré bežne stretávame u nás. Môže dorásť do veľkosti ulity 12 až 20 cm a dožiť sa 5 až 7 rokov.

Ako prezradila, chov slimákov nie je náročný. „Mám ich v teráriu, na dne majú položené kokosové vlákno a zabezpečené dostatočné vetranie a vlhčenie. Kŕmim ich listami púpavy, šalátom, zeleninou, majú veľmi rady uhorku. Aby bola ulita pevná, do jedálnička im pridávam vápnik vo forme sépiovej kosti,“ doplnila mladá chovateľka.

„Chcela som psíka, ale nemáme preň dosť miesta. Zatiaľ máme zajačika. Volá sa Bunny,” hovorí štvrtáčka Viktoriya.

„Ja mám dvoch psíkov. Jeden z nich sa volá Quido, má tri roky a je veľmi pažravý. Raz našiel v garáži otvorené vrece s granulami a prejedol sa, odvtedy mu to ostalo,“ dodáva s úsmevom štvrtáčka Danka, ukazujúc fotografiu svojho psieho kamaráta.

Moja agama bradatá je samička. Samček býva väčší než samička. Je to určite lepšie zvieratko než gekončík nočný, to je totiž nočný tvor, takže v noci robí šarapatu. S agamou sa môžeš hrať aj cez deň. Agamy potrebujú teplo, preto majú v teráriu žiarovku. Ako všetky plazy, tak aj agamy zvliekajú kožu. Kŕmim ju kobylkami, sarančami a musíme jej dávať aj vitamíny,“ rozrozprával sa Jakub.

Tak trochu iný školský deň nám mal pripomenúť, že zvieratá tu nie sú len pre nás, ale s nami, že sú to naši pozemskí susedia, ktorých musíme rešpektovať a chrániť.

Hosťami trinásteho ročníka Medzinárodného festivalu zborového umenia Žilina Voce Magna bol aj detský spevácky zbor Severáček. Žiaci prvého stupňa mali počas výchovného koncertu v Dome umenia Fatra možnosť na vlastné uši zažiť spevácke majstrovstvo detí z českého Liberca.

Pod taktovkou Silvie Langrovej zneli piesne z obdobia renesancie, ľudové piesne, moderná Putting on the Ritz aj známa skladba Butter kapely BTS v zborovej úprave, ktorú už o niekoľko týždňov zaspievajú zboristi Severáčku na festivale v Južnej Kórei. Africká pieseň Bhombela bola vyvrcholením koncertu, na ktorom sa spievalo a tancovalo nielen na pódiu.

Ďakujeme za krásny umelecký zážitok.

29. septembra 2023 sa žiaci 8. a 9. ročníka s pani učiteľkami Hogajovou, Šimlíkovou a Poljakovou zúčastnili exkurzie do Múzea holokaustu v Seredi. Múzeum predstavuje autentické miesto bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi.

„Bola to zaujímavá exkurzia, vďaka ktorej sme sa dozvedeli veľa nových a smutných informácií o krivdách minulosti.“ A. O. (9. A)

Pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý sa slávi 9. septembra, sme v piatok 8. septembra zorganizovali smútočnú slávnosť v rámci projektu Nezabudnutí susedia. Spomienkovú aktivitu, ktorá v sebe nesie silné posolstvo, sme zrealizovali so žiakmi deviateho ročníka. Vypočuli sme si príhovor preživšieho, prečítali mená obetí i mená záchrancov, zapálili sviečku a symbolicky položili kamienok.

„Iba keď si budeme pripomínať zlo a straty minulosti, budeme bližšie k tomu, aby myšlienky, ktoré plodili tieto hrozné činy, už nemohli v našej spoločnosti nikdy prevládnuť. Aj keď nemôžeme dať všetkým obetiam mená, prajeme si, aby boli pre nás nezabudnutí, pretože každý z nich bol kedysi niečí sused.“